Asi som preskočil dobu, keď nechápem zmysel tejto otázky a prirovnávam ju k tomu, keby sa ma niekto spýtal : „A prečo nefajčíš ? S dodatkom : Keď skoro všetci okolo teba fajčia...“. Zdá sa mi smiešne argumentovať ľuďom, ktorých ani skutočný dôvod nezaujíma. Preto mám pre každého z tejto sorty ľudí v závislosti od ich nastavenia pripravenú odpoveď typu A : ide mi o moje zdravie, alebo typu B : neznášam násilie páchané na zvieratách, prípadne typu C : keby ľudia nejedli mäso, tony obilnín, strukovín by nasýtili oveľa viac ľudí ako zvierat, ktoré chováme pre mäso a fenomén hladu by sa podstatne minimalizoval.
Neľakajte sa, nie je to znak arogancie, ani pokrytectva z mojej strany. Problém je v tom, že iba úzky okruh ľudí pochopí ak poviem, že odkedy nejem mäso sa podstatne zvýšil prah mojej citlivosti na hĺbku pocitov. Že tomu nerozumiete ? Neobviňujte sa, nie ste prvý ani posledný. Ľudia, ktorí majú blízko k ezoterike vedia o čom vravím, ak dodám - mám jemnozrnitejšie vyžarovanie. A jeden zo základných zákonov ezoteriky, ale podľa mňa aj života vraví : „Čo vyžaruješ, to priťahuješ“. To je pravý dôvod môjho vegetariánstva. Ale nie o tom som chcel. Skôr o veselých príhodách, ktoré som zažil pri potulkách svetom slovenských gastronomických zastávok.
Za necelé dva roky sa stal zo mňa profesionálny detektív. Pre niekoho možno radostné konštatovanie, no pre mňa príťaž. Moja kariéra je totiž spojená s miestami, ktoré v nás evokujú pocit uspokojovania chuťových vnemov, sú spojené s lahodnosťou súst a atmosférou pohody. Prinášajúcu v sebe pocit, že sa nemusíme trápiť prípravou jedla, umývaním riadov iba si užívať dobré jedlo, profesionálnu a nevtieravú obsluhu a hlavne príjemnú spoločnosť. Aj keď na Slovensku mám okrem priateľov akoby smolu na ostatné „rozhodujúce faktory“.
Už som si zvykol na široký reštauračný jedálniček pre nás vegetariánov v podobe vyprážaného syra s hranolkami, veď ešte pred pár rokmi v časoch mojej „normálnosti“ to bolo moje obľúbené jedlo. Aj dnes mu dám prednosť pred ľahučkými vyprážanými šampiónmi. Tie sú naozaj šampiónmi, ale v ťažobe žalúdku. A tak mi nezostáva nič iné ako sa tešiť na leto, ktoré je nerozlučne spojené s niečím ľahším ako napríklad vyprážaný karfiol, či vyprážaný baklažán, prípadne cuketa. V porovnaní so šampiónmi, syrom pre mňa úplný raj chute. Alebo poprosiť o špagety so strúhaným tvrdým syrom a kečupom, čo je našťastie moje obľúbené jedlo. Raz darmo, keď už som taký náročný.
Poviem vám o mojom najväčšom detektívnom úspechu. Pracoval som ako „ďas“ podobne ako moji kolegovia a môj zamestnávateľ si to vážil. Program osobného rozvoja, školenia, vzdelávanie, to všetko bolo na vysokej úrovni. Raz, dvakrát do mesiaca si nás zvolal z celého Slovenska a ubytoval nás v meste pod Tatrami v trojhviezdičkovom hoteli nesúcom meno mesta. A keďže môj zamestnávateľ myslel aj na nás vegetariánov, mohol som si dopredu objednať vegetariánske menu.
A tak raz v jedno predpoludnie strávené nácvikom prezentačných zručností som spolu s kolegami pri stole čakal na svoju polievku. Opýtal sa čašníka, aká je. Cesnaková. Mňam, dobrá poctivá cesnačka. Konečne. Mal som pred sebou nefalšovanú vegetariánsku cesnačku s kúskami slaniny plávajúcimi na jej hladine. Pousmial som sa a vysvetlil obsluhujúcemu čašníkovi, že slanina akosi nepatrí do repertoáru vegetariánstva. Zobral tanier s polievkou a povedal mi, že sa opýta v kuchyni, či majú aj nejakú inú vegetariánsku. Tak som si počkal desať minút na jeho návrat. S úsmevom mi priniesol zeleninovú polievočku. Plávala v nej už mrkva a petržlen, voči čomu som nemal najmenšiu výhradu, ale jej vôňa vo mne matne vyvolávala spomienky na masové vývary. Tak som sa už ani neunúval obťažovať čašníka, či vedenie kuchyne a polievku odmietol zjesť. Čo však nevydržal môj kolega a šiel sa do kuchyne spýtať, aký je jej základ. Vravel som mu, kurací vývar.
Alebo moja posledná príhoda. Milujem cestoviny, obzvlášť jeden druh – torteliny. Potešilo ma, že pri obede s mojou priateľkou som v obedovom menu našiel špenátové torteliny s paradajkovou omáčkou. Paráda, konečne niečo podľa môjho gusta. A aj to tak vyzeralo. Cestoviny poliate omáčkou, ozdobené sušenou bazalkou. Radosť zahryznúť. A tak som zahryzol, do prvej, druhej, tretej. A potom ma to chytilo, môj detektívsky stihomam. Nebadane, aby to priateľka nezbadalo som chirurgicky rozobral jednu z tortelín. Aké bolo moje prekvapenie, keď som vnútri zbadal mäso. Zbledol som, po chvíli zavolal čašníka a vysvetlil mu, že mäso má trochu inú konzistenciu ako špenát. On však bol v pohode, po chvíli mi priniesol ozajstné špenátové torteliny, vraj ešte desať minút predtým došli.
Tak mi nezostáva iba sa pousmiať nad príhodami, ktoré som zažil, či už na horskej chate, keď som si aj napriek uisťovaniu sympatickej žienky, ktorá obsluhovala, že v nej mäso nie je, objednal fazuľovú polievku. A mala pravdu, mäso v nej nebolo, pred jej dokončením totiž údené koleno z nej vybrali a predávali samostatne. To však bola moja blbosť, veď človek v horách potrebuje nabrať energiu a k nej patrí výdatná polievka.
Podobne bolo blbosťou pýtať sa v čínskej reštaurácii obsluhujúcej čínskej dievčiny, ktorá mala problémy so slovenčinou, či v ostrokyslej polievke, ktorá mi inak chutila nie je mäso. Nie nebolo, v tom mala pravdu, iba jej základom bol vývar z kuriatka.
Takže moja rada v štýle banánových rybičiek Haliny Pawlowskej (tiež môžem) pre začínajúcich vegetariánov znie : „Vyhýbajte sa polievkam“. Tí skúsenejší to vedia už dávno ...
P. S. Otvoril som si stránku, ktorá zobrazuje miesta, kde sa dá najesť a našiel som tam zaujímavý jedálny lístok pre vegetariánov, obzvlášť položky s oblohou modrou ako nebo sú výhodné :
Reštaurácia u BoBra - Jedálny lístok - bezmäsité jedlá
brokolica so syrovou omáčkou 78,- Sk miešaná dusená zelenina 60,- Sk
vyprážané šampióny s oblohou 80,- Sk vyprážaný encián 80,- Sk
vyprážaný karfiol s oblohou 80,- Sk vyprážaný syr s oblohou 75,- Sk
vyprážaný syr so šunkou a oblohou 85,- Sk
