reklama

Aj takto sa žije, alebo miesto v nás

Prečo potrebujeme každého okamžite zaradiť vo svojom racionálnom pseudosystéme ? A najlepšie až za nás ? Toľko na ňom niečo hľadať, až získame imaginárnu presilu. Ideálne pre to sú obyčajne negatívne vlastnosti a ich prejavy a keď sa už nenájdu tak čo, dobrý je aj vzhľad toho druhého, jeho oblečenie. Odlišnosť. A prečo imaginárnu ? Lebo často pri svojej tendencii sebaklamu prehliadame to, že podobnou „kvalitou“ disponujeme aj my sami. Veď všetko sa dá vysvetliť tak krásne presvedčivo, až tomu sami uveríme. Žiarlivosť premeníme na hlboký záujem, nezodpovednosť zameníme za slobodu, závisti pripíšeme našu schopnosť vidieť situáciu jedinečne objektívne a triezvo. Odlišnosť. Tá nás provokuje, doslova ohrozuje. Nedá nám pokoj, strácame totiž pri nej istotu. A tak odsudzujeme...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)
Obrázok blogu

Miška som spoznal pri výdaji polievok pre bezdomovcov. Na prvý pohľad nenápadný útly päťdesiatnik so slušným vychovaním, stará škola ako sa zvykne vravieť. Zjedol polievku, odhodil plastový tanier do koša, naložil do vaku pripravenú sedemdecku naplnenú polievkou, ktorú bral kamarátovi Jožovi, toho totiž už nohy neniesli. Pozdravil a odišiel. A takto išiel týždeň za týždňom. Až raz Miško neprišiel. Prvý, druhý, tretí deň. Tak som sa opýtal jeho kamarátov, kde býva a išiel ho pozrieť. Do pivnice na sídlisku.  Bola nedeľa, vonku lialo a ja som šliapal do pedálov bicykla a hľadal Slnečnú ulicu. Paradox, zasmial som sa, hľadať pivnicu na ulici zaliatej slnkom v daždi. Zaklopal som na dvere pivnice a predstavil sa. Po chvíli mi otvoril dvere Miško, celý spotený, držiac sa rukami za boky. Som chorý, povedal. A čo vás bolí ? Žalúdok, nemôžem nič zjesť, všetko hneď ide zo mňa von. Od pondelka som takto na tom. Boli ste u lekára ? Nebol, nemám zdravotnú kartičku.  Takto ho nemôžem nechať, pomyslel som si. A šliapol do pedálov hľadať slnečné miesto na RZP. Vysvetlili mi, že v takýchto prípadoch zasahuje lekárska pohotovosť. Tak som zašiel tam. Opísal som lekárovi Miškov stav ako aj to, že nemá kartu poistenca. Lekár našťastie zareagoval „ľudsky“, síce pre mňa nepochopiteľne vypísal lieky, ktoré určil podľa mojej anamnézy na moje meno bez toho, aby ho videl a sľúbil, že do hodiny ho príde pozrieť. Vybral som teda po ceste lieky a s Miškom čakal na jeho príchod.  Nie je to dobré, boli prvé slová lekára. Pili ste ? Nie, pán doktor. To mi nehovorte, cítim z vás alkohol. Už tri týždne som nevypil ani kvapku. To hovorte babke, dalo sa čítať z lekárovho pohľadu. Pichol mu injekciu proti bolesti. Ako je na tom pán doktor, je to zlé ?, pýtal som sa pri jeho odchode. Pečeň, pravdepodobne cirhóza. Mali by ste mu čím skôr vybaviť kartu poistenca a musí k lekárovi.  Podstúpil som teda tortúru návštev byrokratického systému, v ktorom som voľakedy pracoval. Našťastie mi tam zostalo pár známych, ktorí akoby sa tam vôbec nehodili. Čím ? Tým, že netrpeli byrofóbiou, chorobou z povolania, vlastne, je to až hlbšie. Ľudským nastavením. A tým sa nedá hýbať, to sa nedá naučiť. Produktívna časť dňa však bola za nami a tak Miškovi zostávala ďalšia noc v bolestiach. Nie, nechajte pán Roman, nikam nevolajte, zajtra odídem k lekárovi, presviedčal ma. Ale prosím vás Miško, veď vy ledva prejdete dvadsať metrov, argumentoval som.  Nedalo mi nechať ho v takom stave cez noc a tak som zavolal pohotovosť druhý večer po sebe. Teraz už legitímne na meno chorého, veď mal vybavenú kartu poistenca. A čakal som na schodoch sanitku. Avšak už pri vystupovaní lekára som zistil, že je zle. Síce ich veľa nepoznám, avšak o doktorovi Hypokratovi sa vedelo, že rokmi praxe, akoby bol unavený pacientmi. To ste nemohli zavolať cez deň ?, znela jeho prvá veta. Pozrel sa na rárohy v pivnici, potom na Miška. Čo Vám je ? Bolí ma brucho pán doktor, zvraciam a chudnem. Nemali ste toľko piť, kontroval lekár. Obhmatal brucho, napísal správu a chystal sa odísť. Aký je ďalší postup, pýtal som sa. Nezoberiete ho do nemocnice ? Musí navštíviť obvodného lekára, on mu napíše odporučenie na odborné vyšetrenie a potom ho možno hospitalizujú, odvetil doktor Hypokrates. Veď on je taký slabý, že neodíde sám ani dvadsať metrov, snažil som sa presvedčiť lekára. No, keď ste sa už dali na tú charitu, tak choďte s ním. Tak mi treba, dostal som, čo som chcel. Ešteže po chvíli poťahovania sa mi podarilo presvedčiť lekára, aby ho do nemocnice vzal so sebou, ale to už bol Miško v takom duševnom rozpoložení, že by ho nikam neodtiahli ani ťahačom. Keď nechce, nechce, usmial sa lekár a pokojne odišiel.  Na druhý deň som sa vydal na „horskú túru“, mal som vyšliapať na „osemtisícovku“. Pomohol som si k tomu taxíkom, ktorým sme sa odviezli k lekárke menom Obvodná. Hodinka a pol čakania bola pre mňa v norme, avšak Miško odbiehal neistým krokom každých dvadsať minút skontrolovať toalety. Vy ste pili, znela prvá veta lekárky pri vyšetrení. Nie pani doktorka, nič som nepil, snažil sa ju presvedčiť. Vyzeráte strašne, ako dlho už ste v takomto stave. A naozaj pri pohľade na jeho vyzlečenú hornú časť tela mi rezonovali v mysli obrázky dokumentárnych filmov z koncentračných táborov. Bože, koľko kíl môže mať ten muž, pomyslel som si. No nič, pôjdete na chirurgiu, tam vás vyšetria a potom sa vrátite. Tak sme pokračovali v polovici túry na chirurgii. Bivakovali sme tam podobne hodinku a pol, kým na nás došla rada. Počúval som reakciu lekára na zdravotný stav Miška. Odľahlo mi, prvý lekár, ktorý nehodnotil zjav, vzhľad ani dych Miška. Napíšem vám správu, povedal lekár. Na jej konci bola zmienka o odporúčaní hospitalizácie.  Vrátili sme sa k lekárke Obvodnej. Vyčkali obednú prestávku v ďalšom horskom tábore. Ona sa rozhodla, že nás pošle ešte do jedného výškového tábora. Na interné vyšetrenie, veď sa nevedel vymočiť. Síce už medzitým boli k dispozícii výsledky rozboru krvi, ako aj odborné stanovisko chirurga. Ale, stále nemala v rukách pravdepodobne to, čo potrebovala mať. Rozhodnutie. Že niekto jasne stanoví, áno, tento pán má byť hospitalizovaný.  Tak sme šli do ďalšieho výškového tábora. Po chvíli sa v ňom ako blesk z jasného neba objavila sestra lekárky Obvodnej a povedala, že nie je potrebné čakať ďalej a odovzdala mi zdravotnú dokumentáciu Miška aj s lístočkom, s ktorým sa máme hlásiť na internom oddelení priamo vo veľkej nemocnici. Áno, presne tam, kde už hospitalizujú vydýchol som si, no iba na chvíľu a zamrazilo ma. Na lístočku bolo totiž napísané : „Odporúčam prehodnotiť možnú hospitalizáciu“. To znie ako buď, alebo, päťdesiat na päťdesiat, ako by povedal milionár. Čo teraz ? Vrátiť sa za lekárkou Obvodnou a vydiskutovať si to s ňou, ísť za chirurgom a požiadať o pomoc jeho, alebo to risknúť a ísť.  Bol však najvyšší čas pohnúť sa ďalej, vrchol sme síce mali na dohľad, ale ešte je potrebné počítať aj s časom potrebným na zostup. Musíme to stihnúť za svetla, po tme by sa nám zle kráčalo z kopca.  To ste vy ? Privítala nás sestra na oddelení, kde našťastie lekárka Obvodná predtým telefonovala.  A neposlali vás na chirurgiu ? Rozšírili sa mi zreničky prekvapením o čom to hovorí. No poďte teda, usadila nás v jedálni. O chvíľu príde pani doktorka. Boli sme tesne pred vrcholom. Unavení, odkázaní na pomoc zhora.   Zvláštne, práve vtedy tá pomoc prišla. Pokojný hlas lekárky dával tušiť, že ním je naplnené aj jej vnútro. Intuícia, nemýlil som sa. Predstavil som sa. Bola zvedavá na môj názor, ako Miškov stav vidím. Opísal som moje pocity, ktorým som dal formu sociálnej anamnézy, možno až diagnózy, veď som sociálny pracovník - dobrovoľník. Zrekapituloval som jej kompletne prehľad horskej túry a táborov, ktoré sme na nej navštívili. A napadlo ma opýtať sa jej na jednu maličkosť. Keďže som vedel, že človek môže „voňať“ po alkohole aj vtedy, keď ho nepil, ako je to možné. Je to úplne prirodzené, že ak človek viac dní po sebe nič neje, v jeho dychu cítiť acetón, odvetila mi pani doktorka Ľudská. A aj keby ste pili pán Miško, je to vaše rozhodnutie, dodala. Bol to pocit ako z iného sveta,  stretnúť lekára, ktorý ne -hodnotí, zaraďuje, odsudzuje, Tobôž, keď som bol presvedčený, že Miško v posledných týždňoch nevypil ani kvapku toho najlacnejšieho vína, Pozrela na lekárske správy a dodala: Tak pán Miško teraz si vás tu pár dní necháme. Ale ja nechcem otravovať, byť na obtiaž pani doktorka.   A kam by ste išli Miško ? Do pivnice ? Tu vám bude lepšie, dodala pokojným, úprimným hlasom.  P.S. Miško je už druhý týždeň hospitalizovaný, jeho stav sa pomaly zlepšuje, po potrebnej dobe liečby na internom oddelení, kde sa oňho lekári vzorne postarali bol presunutý na oddelenie pre dlhodobo chorých, kde môže zostať tri týždne. Musí však ešte zosilnieť, kým sa vráti do života, má stále ešte iba 45 kg. Ale snažíme sa ho zásobovať jedlom a dobrým slovom, jeho rodina už to s ním asi vzdala.      

roman csikos

roman csikos

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

snazim sa vyhybat plytkosti, ceste po povrchu, unavuje a zbytocne pri nej stracate cas, prezit hlbku v comkolvek co robite, citite je pre mna jeden z najvacsich darov zivota, aj ked si niekto moze povedat naco si komplikovat zivot... Zoznam autorových rubrík:  názorSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu